Zuzana Gombárska
Mama, rozprávaj sa so mnou "normálne"
Nad touto témou som sa nikdy nejako špeciálne nezamýšľala. Občas som sa pozastavila nad slovníkom niektorej mamičky, ale to bolo asi tak všetko. Neriešila som. Vlastne ani teraz neriešim, každého osobná vec koniec - koncov. Ale predsa len sa ma to už týka trošku viac,keďže aj ja mám dieťa. Mám malé dieťa, ktoré ešte nevie rozprávať. Ale komunikujeme spolu zatiaľ celkom úspešne. O čo mi vlastne ide? ... Používanie zdrobnenín v komunikácii s dieťaťom. Ono sa nám to asi žiada použiť celkom prirodzene, veď dieťa je malé, tak treba použiť aj "malé slová". Ale aj dieťa je len človek a zaslúži si tiež komunikáciu na úrovni. Aspoň podľa mňa, nevychádzam zo žiadnych amerických štúdií (lebo však tie majú vždy pravdu a všetko vedia), nie som ani psychológ (hoci štátnicu zo psychológie mám), ale vychádzam len zo svojho zdravého (dúfam, že je ešte zdravý) rozumu. Takže ja som sa rozhodla rozprávať sa s mojím dieťaťom ako s rovnocenným partnerom, nemusela som sa do toho siliť, išlo to prirodzene, používam aj zdrobneniny, ale nie všade a v rozumnej miere, nevyhýbam sa cudzím slovám a opisujem mu takmer všetko, čo počas dňa robíme, hoci by sa mohlo zdať, že sa ho to na prvý pohľad netýka.